Škola dobra a zla 3 - Poslední navěky (Soman Chainani)

29.05.2016 12:52

Škola dobra a zla 3

Autor: Soman Chainani
Vydavateľstvo: Cooboo (2016)
Séria: Škola dobra a zla (3/3)

Poznámky: Túto knihu som čítala v češtine. Jedná sa o posledný diel zo série.

Za recenzný výtlačok by som sa veľmi chcela poďakovať Megaknihám. 

 

Príbeh Agáty a Sofie sa druhým dielom neskončil, aj keď mne to tak pôvodne prišlo. Vyzeralo to tak, že každá našla šťastie, ktoré jej ich rozprávkový osud mal dopriať. Každá so svojím princom - jedna so zlým, jedna s dobrým. Väčšinou rozprávky končia potrestaním, či smrťou zla, ale v tomto prípade Agáta aj Sofie svoje šťastie našli... alebo aj nie?

Páči sa mi myšlinka, ktorú autor rozvíja už od prvej knihy. Myšlienka priateľstva. Pretože priateľstvo je občas dôležitejšie ako láska, ale v rozprávkach to býva málo. Kedy sa v rozprávkach priateľky rozdelili každá na opačnú stranu? Týmto námetom si ma od začiatku autor získal. Milujem rozprávky. A originalitu. Takže jeho novú originálnu rozprávku som si zamilovala už od prvej strany, no a moja láska trvá naďalej aj po tretej knihe.

Ako som už spomínala, druhý diel sa skončil a nečakala som, že by ma autor mohol ešte niečím prekvapiť. Storian (po česky Fabulář) však mal potrebu ich príbeh skončiť inak a pokračovať v jeho písaní. A tak sa dievčatá opäť stretávajú. Nastáva však závažný problém. Zlo ovládlo les a po tom, čo sa Sofi stala typickým zlom a tvrdila, že aj ona má právo na šťastie, sa tejto myšlienky chytili aj ostaní zloduchovia, bosorky a iné negatívne postavy z rozprávok. Oni chcú tiež iný koniec, aký si zaslúžia, keďže nie sú spokojný s koncom, ktorý im nadelil Storian. Vrátili sa, aby sa pomstili a ich príbeh zmenili... Čo všetko sa môže stať, keď sa zloduchovia vrátia a chcú za každú cenu zmeniť už napísané rozprávky? Ten pravý koniec rozprávky na Sofie a Agátu ešte len čaká. Ako však ich pravý koniec má vyzerať, keď sa očividne všetko pokazilo? Ako napraviť ich rozprávku?

 

Občas som v predošlých dieloch bola neistá, aká Sofie vlastne je. V jednu chvíľu bola dobrá kamarátka, ktorá chcela za každú cenu stáť pri Agáte, no o okamih neskôr už z nej bola hrozivá bosorka. Našťastie, v poslednej knihe sa pravá Sofie ukáže. Vlastne by som povedala, že všetky postavy prešli v priebehu série poriadnym procesom, no u Sofie som ten proces zaznamenala asi najväčší. Aj keď bola zlá, v určitých ohľadoch mi vždy bola aspoň trochu sympatická, nedokázala som ju neznášať. Jednoducho aj Sofie si ten svoj šťastný koniec zaslúži. Čo sa týka Agáty, aj ona sa určite zmenila, ale už od prvého dielu mi bola sympatickejšia a bližšia ako Sofie, mala som ju veľmi rada. Stotožnila som sa s ňou, a Agáta je presne taká, aké by princezné naozaj mali byť, aj keď na ňu v prvej knihe vôbec nevyzerala. To je ďalší motív, ktorý sa mi veľmi páči. Zlo predsa v realite nebýva vždy škaredé, aby sme ho nerozpoznali. Ani v rozprávkach by nemalo byť predsa hneď očividné. Tu sa s postavami autor vyhral, keď naše pôvodné zdanie otočil po pár stranách prvej knihy. Sofie, na pohľad nádherná, no v skutočnosti bosorka. No a Agáta, jej pravý opak. Vždy sa podľa mňa dopĺňali, jednoducho si zaslúžili obe, aby dopadli šťastne. Aj keď to nepriznávam rada, v kútiku duše som možno predsa len dúfala, že aj na Sofie sa usmeje šaťstie. A že sa opäť spriatelia. Jednoducho by to nebola rozprávka, keby to tak nebolo, nie?

 

Vždy som na rozprávky verila, milovala ich. A pretrváva to do súčastnosti. Príbeh Sofie a Agáty je už od prvej knihy originálny, pútavý a skvelý. Ich rozprávka má prvky každých rozprávok, no je napriek tomu úplne iná. Zvláštna. Zaujímavá. Pútavá. Jednoducho je ich rozprávka dokonalá. A práve vďaka ich rozprávke som sa opäť vrátila do rozprávkových svetov. A na sto percent viem, že odtiaľ tak skoro neodídem.