Srdcu nerozkážeš (Krystal Sutherlandová)
03.02.2017 19:33
Srdcu nerozkážeš
Veríte na lásku? Veríte na spriaznené duše, ktoré sa počas života musia nájsť? A vôbec... boli ste už niekedy zamilovaní? Asi každému z nás sa už stalo, že sa mu pri niekom zrýchlil tep, či sa mu začali neprirodzene potiť dlane. Dá sa to však nazvať láskou? Čo to vlastne znamená? Raz som čítala, že láska je vlastne príčinou všetkého, čo robíme. Pre lásku bojujeme, motivuje nás, nenávidíme... závisí od nej prakticky všetko. Náš hlavný hrdina, Henry, nikdy nebol zamilovaný. Skúsil sa pravdaže bozkávať s dievčaťom, aby si bol istý, že ani nepatrí medzi homosexuálov. Považuje sa za romantika, ale nestretol tú správnu osobu, ktorá by mu dokázala ukázať zákutia lásky. To sa zmení dňa, keď zbadá Grace Townovú, ktorá ho niečím zaujme. Výzorovo asi nie, nakoľko nosí staré vyťahané chlapčenské oblečenie. Nie je to typické dievča snov, ale má určitú charizmu, ktorá Henryho zaujme. Keď sa dozvie, že hneď po príchode na ich školu jej ponúknu miesto spoluredaktorky školských novín, je šokovaný. On sa o danú pozíciu usiloval už niekoľko rokov, a príde mu nespravodlivé, že ju dostane aj Grace, ktorá o ňu nejaví záujem. Snaží sa prísť na to, prečo Grace pozíciu odmietla. Zaľúbi sa do nej a náhodou objaví jej facebookový profil, na ktorom má fotky dievčaťa, ktorým kedysi bývala - šťastné a nádherné. Spoznáva aj jej temnú stránku, chce prísť na to, ako jej pomôcť.
Väčšina kníh je v kategórii YA písaná z pohľadu dievčat, práve kniha Srdcu nerozkážeš je výnimka. Vždy ma zaujímalo, ako takéto veci vnímajú a prežívajú chlapci, a práve vďaka Henrymu som mala možnosť nazrieť do sveta mladého chalana. Autorkin štýl písania mi bol viac než sympatický, možno práve tým, že samotný hlavný hrdina rád písal. Kniha sa mi čítala rýchlo, ani som si nestihla uvedomiť, že som bola za polovicou. Páčilo sa mi, ako autorka postupne hýbala dejom, že jej postavy sa v pribehu knihy menili tiež zaujímavým spôsobom. No a aj to, že to celé nepôsobilo prvoplánovo a klišoidne.
Hlavného hrdinu som si veľmi rýchlo obľúbila, už behom prvých stránok, Grace v podstate rovnako... Obaja boli verne vyobrazení, rozprávali aj reagovali ako reálni tínedžeri. Konečne som sa dočkala hrdinov, ktorí nepôsobili naivne alebo nerealisticky. Grace aj Henry mali obaja svoje čaro a výnimočné charaktery, ktoré ma bavilo pzoorovať. Páčilo sa mi sledovať ten vzťah, ktorý sa medzi nimi vyvíjal, akým smerom sa uberal. A autorka dokázala čitateľa aj udržať v napätí, či prekvapiť. Postupne určité časti odokrýva, no niektoré necháva zahalené, čo sa mi na príbehu páčilo. Netreba vštko na konci rozuzliť absolútne naivným spôsobom, niektoré veci je fajn enchať čitateľovej domýšľavosti, prípadne fantázii. Predsa len, každý z nás si veci vysvetľuje po svojom.
Pravdaže, všetko má silnejšie aj slabšie stránky, našli sa kapitoly, ktoré ma až tak nebavili, ale našťastie ich vystriedali tie zaujímavé. Štýl písania by som prirovnala asi ku Greenovkám, možno ak ste čítali My ostatní tu len tak žijeme. Osobne sa mi takýto štýl veľmi páči, sama by som tak chcela vedieť písať. Viete, nepísať o ničom nereálnom alebo vzdialenom, no aj tak to podať spôsobom, ktorý čitateľa ohromí, zaujme, niečo naučí. Ak autorka napísala (v budúcnosti napíše) ďalšie knihy, zrejme po nich tiež siahnem, nakoľko ma táto kniha pomerne príjemne prekvapila :))