27.05.2015 16:06

Adaptácia

Autor: Miroslava Varáčková
Vydavateľstvo: Slovart (2015)
Séria: -

Za poskytnutie tejto knihy ďakujem www.preskoly.sk/. Knihu si môžete zakúpiť priamo TU.

Už dávno som nevidela knihu, na ktorú by sa názory čitateľov tak veľmi líšili. Táto kniha rozdelila čitateľov na dva tábory - na tých, ktorí boli veľmi sklamaní a na tých, ktorých autorka nadchla. A aký mám na túto knihu názor ja...?

Dystopická verzia verzia budúcnosti. Zoya mala všetko - rodinu, priateľov, jednoducho mala úplne ideálny život. A potom prišla epidémia, aj vojna, ktorá zrovnala celé ľudstvo so zemou. Teraz Zoya prišla o všetko, nemá už ani domov. Ostala jej iba mapa a nádej, že sa môže všetko opäť obrátiť na dobré.
Zoya putuje po zničenej krajine, aby sa dostala do tajomného mesta. Samozrejme, hneď na začiatku knihy sa dostane do problémov a pomôže jej neznámy chalan, Simon. Zoya sa pripojí k Simonovi, jeho sestre Emily a Teovi (dedko Emily a Simona). Spoločne čelia všetkým nástrahám, aby sa dostali preč. Mapa musí byť pravá, inak im hrozí smrť. V meste, kde prežilo len zopár ľudí, ktorí sa neboja použiť násilie, nie je život úplne ideálny...

Po knihe som siahla, pretože sa na ňu názory TAK VEĽMI líšili. Zaujalo ma to, chcela som vedieť, či sa mi kniha bude páčiť. Žiaľ, nedá sa povedať, že by som sa pripojila k skupine, ktorá je knihou nadšená. Práve naopak...

Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá časť je najmä o ceste, ale ak mám byť úprimná, cez tú časť som sa nevedela prehrýzť! Miestami to bolo niečo hrozné, štýl, akým autorka písala mi vôbec nesadol. Bola som veľmi sklamaná. Doteraz som od autorky nič nečítala, a mám pocit, že po nejakom jej dievčenskom románe tak skoro nesiahnem.

Zoya mi ako hrdinka nesedela. Mala takú zvláštnu povahu. OK, akceptujem, že v jej situácii sa nesprávala práve... slušne. Ale keď mi niekto pomôže, aspoň mu poďakujem, nie? Aspoň sa na chvíľu nebudem rať na zdutú a urazenú. Ešte stále by som ju však celkom dokázala pochopiť...

Horšie je to už so Simonom. Pravdaže, ako to už v knihách býva, na začiatku je Simon nepriateľský a jediné, na čom mu záleží, je jeho malá sestra. Postupom času však máme možnosť spoznať Simona aj z tej svetlej stránky. Nič v zlom, ale koľkokrát sme to tu už mali? Že na začiatku nám mužský hrdina neprišiel veľmi sympatický, ale potom si nás mal získať? Do konca života by som sa nedorátala, ak by som chcela zrátať, koľkokrát to už bolo použité. Uznávam, v niektorých knihách mi to nevadí. Len... to autorka mohla podať trošku iným spôsobom.

Ďalej mi lezie na nervy ďalšia vec, skoro v každej dystopickej knihe má jedna z hlavných postáv súrodenca, pre ktorého je ochotná sa obetovať. Dobre, som jedináčik, takže bratskú/sesterskú lásku asi tak ľahko nepochopím. Dobre, rozumiem, že ak je to jediný človek, ktorý vám ostal, budete ho chcieť udržať pri živote. Ale aby autorka živila práve týmto dosť veľkú časť knihy? Nie, ďakujem, toto mi nevyhovuje.

Vadilo mi, že Zoya nebola tá iniciátorka, ktorá by niečo podnikla. Väčšinou iba tak stála a čakala, kedy sa Simon vráti/čo Simon urobí/ostala tam, kde jej Simon povedal, aby ostala... Ako mohlo takéto dievča prežiť samo? Prosím vás, v zničenom svete, kde vám ide každý po krku kvôli kvapke pitnej vody, len si to predstavte! Naozaj mi chce niekto povedať, že by to sama prežila? Mala obrovské šťastie, že jej Simon pomohol. Aj toto je ďalšie klišé. Naozaj by ste riskovali svoj život s vedomím, že ak sa vám niečo stane, vaša malá sestra určite zomrie? Vy samozrejme svoju sestru máte radi, takže by ste to zrejme neriskovali. Ale čo spravil Simon? Samozrejme, Zoyi pomohol, čím si len narobil problémy, a potom na to nadával.

Dosť mi vadil štýl, akým bola kniha písaná. Veľmi krátke vety a za každou treťou vetou nový odsek. Čitateľa to veľmi vyrušuje, keď musí stále pohľadom hľadať nový a nový odsek a čítať krátke, pomaly trojslovné vety ma tiež nebaví. Netvrdím, že treba písať vetu na tri riadky (aj s tým som sa už stretla), ale tak akurát. Aby v nej autorka povedala všetko čo je potrebné a napísala to aj zaujímavým spôsobom.

Na knihe mi toho teda vadí dosť. Predstavovala som si to celé úplne inak. Dúfala som, že ostanem stáť s otvorenými ústami, ale skôr som bola sklamaná. Dej až taký zlý v konečnom dôsledku nebol, len zaostával v spracovaní.

Nájde sa tu aj druhá skupina čitateľov, ktorým sa kniha páčila. Nuž, tých by som označila skôr za nenáročných. Alebo sa našlo na knihe niečo, čo ich zaujalo, a ja som to jednoducho prehliadla, mohlo sa to stať. Každému sa páči niečo iné. Niektorí čitatelia vychvalujú zápletku knihy. Mne sa až tak originálna nezdala, aj keď druhá a tretia časť boli oproti tej prvej omnoho, omnoho lepšie. Ak sa prehryziete cez tú prvú časť, tie ďalšie dve už sú dobré (mám na mysli časti v knihe, ako som spomínala, kniha je rozdelená na tri časti). Ak teda máte na čítanie veľa času, môžte po knihe siahnuť. Možno práve vy sa pridáte do tábora spokojných čitateľov.

Hodnotenie

Nechcem knihe nijako krivdiť, alebo niečo podobné. Nemám nič voči autorke, ani jej predošlým dielam. Dosť dlho som váhala, koľko bodov mám knihe udeliť. Nebolo to to najlepšie, čo som kedy prečítala, ale zase ani úplne najhoršie. Tak som sa rozhodla pre zlatý stred...

3/5

Kris :3