Kruh (Sarah B. Elfgrenová, Mats Strandberg)

24.12.2014 11:30

Autor: Sarah B. Elfgrenová, Mats Strandberg

Kruh

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som sa chcela poďakovať e-shopu ABCknihy. Knihu si môžete zakúpiť priamo TU.

Anotácia: 

Apokalypsa začína v Bergslagene. Engelfors. Anjelské bystriny. Pekné meno, spustnuté mesto. Uprostred ničoho, obklopené hlbokými lesmi, v ktorých ľudia neraz zablúdili a už sa nikdy nenašli. Raz v noci, keď sa mesiac sfarbí na krvavočerveno, sa v zrušenom zábavnom parku ocitne šesť dievčat. Nemajú nič spoločné. Nevedia, ako sa tam dostali ani prečo tam prišli. Čoskoro však pochopia, že ak chcú prežiť, musia spolupracovať.

 

Hneď na úvod ma zaujala obálka, ktorá na mňa pôsobí naozaj mysteriózne a zaujímavo. Veľmi som sa na túto knihu tešila, čo možno trošičku spôsobilo moje sklamanie.

Kniha je písaná z pohľadu 6 dievčat, ktoré zo začiatku nemajú nič spoločné. Chodia do rovnakej školy, do rovnakého mesta, ale inak sú to úplne cudzí ľudia. Zo začiatku som nevedela veľmi zvyknúť na to množstvo postáv, keďže sa stále menili pohľady a keď bola každá z nich napríklad doma, alebo hocikde inde, zakaždým ste sa museli "preladiť", čo bolo pre mňa príliš veľa rôznych myšlienok, príliš rýchle striedanie prostredí, atď. Najradšej mám, keď sa dej motá okolo jednej, možno dve postavy by som tiež zvládala čítať (pretože chápete, čítať 6 rôznych názorov naraz, pritom sa sústrediť na dej a dávať si to dokopy zo začiatku nie je med lízať). Neskôr som si, pravdaže zvykla (keďže má kniha cez 580 strán, nemala som veľmi na výber).

Prostredie knihy sa mi páčilo, také typické "hororové", to už nám prezrádza aj samotná anotácia.

Priznávam, prvých zopár strán som čítala zo zatajeným dychom, príjemne prekvapená, že autori sa na to vrhli hneď z "ostra" a že už hneď od začiatku si získali moju pozornosť. Vlastne si tým získajú pozornsť asi každého čitateľa, preto môžeme mať milný pocit, že je to "dokonalá" kniha. Žiaľ, potom to trošičku opadlo a na tú dobrú, napínavú časť som čakala pomerne dlho. Mňa veľmi nezaujímali životy tých dievčat, čakala som na tie "krvavé" čaasti, po ktorých by som sa bála ísť v noci na WC.

Čo sa týka zvratov, táto kniha je celkom fajn. Ponúka nám nečakané odhalenia, po ktorých som zmätene a uznanlivo krútila hlavou. Autori o naozaj pekne premysleli!

Ak prejdem na postavy, každá z nich by si zaslúžila osobitnú charakteristiku, no neviem, koho by bavilo čítať o charaktere 6 postáv (a to beriem do úvahy LEN tie dievčatá, ostatné hlavné postavy som odsunula bokom).

Vanessa mi celkom vyhovovala, iba občas som nerozumela jej mozgovým pochodom, ktoré sa uberali úplne iným smerom, ako som dúfala. Znášala som ju, ale nedá sa povedať, že by som si ju nejako obľúbila. Jednoducho povedané, totálny IGNOR mojich citov :D nevyvolala vo mne svojím správaním ani žiaľ, ani údiv, ani hnev... absolútne nič. Iba ma miestami skôr otrávila.

Minoo som mala zo všetkých asi najradšej. Bola inteligentná (aspoň niekto používal mozog!), ale na môj vkus príliš bojazlivá. Nuž, nemôžem mať všetko. s touto postavou som sa dokázala asi najľahšie sototožniť, rozumela som jej zo všetkých dievčat najviac.

Ida je podľa mňa namyslená, hnusná mrcha a keďže som s takýmito typmi dievčat mala tú česť v realite, od prvých strán som ju priam neznášala. A práve tento pocit vo mne chceli autori vyvolať, pretože jej naozaj nadelili "úchvytný" charakter. Neskôr sa síce ukáže, že aj ona má city, ale pre mňa to naveky ostane korunovaná krava (odpusťte mi moje nové vyjadrovanie :D ).

Linnéa (alebo ako sa to píše... ehm, švédsky neviem a nechce sa mi to hľadať) bola zvláštna postava. Zvláštna vzhľadom, zvláštna povahou. Napriek tomu (hoci občas vybuchla pre totálne hlúposti...) som ju znášala ešte dobre. Aj keď som ju považovala za feťáčku (áno, tak ju v knihe nazýval skoro každý). Ale opäť je mi hrozne blbé charakteizovať takto jednotlivo tie postavy, cítim sa akoby som musela písať čitateľský denník, takže Linnéu uzavriem vetou, že ju považovali ze feťáčku. Sú Vianoce, veľa odo mňa nečakajte.

Anna - Karin - ach, tak táto dievčina bola individuum prvej triedy! A to doslova. Žila na farme (prečítajte si charakteristiku až do konca, ja nemám proti farmárom nič!), s mamou a starým otcom. V škole ju šikonovali, čo sa podľa mňa odzrkadlilo na jej povahe. Keď získa schopnosť manipulovať ľuďmi, zneužíva ju, aby si našla priateľov (totálne hlúpy ťah, milá Anna - Karin), čo sa nakoniec aj tak obráti proti nej. A celý čas rozmýšľala nad takými nepodstatnými hlúposťami, moji milí! To už takmer konkuruje Belle z Twilightu (ale tú sem nebudem miešať, vrátim sa k Anne - Karin). Okej, chápem, keď priateľov nemáte a celý život vám ubližujú, tak jednoducho manipuláciu využijete, no ona sa potom seriózne vykašľala na ostatné (už bola horšia ako Ida. Mimochodom, tú som korunovala za kravu, takže za čo by som mala korunovať Annu - Karin? Dobrá otázka). Tákže, milá Anna - Karin mi seriózne liezla na nervy. Bodka.

Rebecka - tak Rebecka mi pripadala fajn. Mala som ju rada, dokiaľ nezačala rozoberať svoju anorektistickú minulosť (no proste, bývalá alebo ešte súčastná - to som akosi nepochopila, anorektička). Škoda, že to tam autori zatiahli, inak by Rebeckine reči a myšlienky aspoň dávali zmysel! Ach jaaaaj, totálne ju skazili.

A teraz špeciálny BONUS - prečo by sme nezabili postavu, ktorú mala Kris (aj keď s drobnými výhradami) rada? Však to bude srandaaaa... asi toto si povedali autori a naozaj, vážne, úprimne ma tým vytočili. Nie, my nezabijeme postavu, ktorú neznáša... veď to by sme urobili niečo užitočné a to nedopustíme! Ok, vrátim sa k recenzii... :D 

Kniha je na taký "relax" (ako sa to vezme) fajn. Pre náročnejších čitateľov môže mať však výrazné nedostatky (ehm... napríklad pre mňa). Dej aj zápletka sú celkom fajn, ale tie veci okolo... ach jaj. Vidno, že to písali dvaja ľudia, pretože miestami sa to naozaj čítalo... zaujímavo (tým zaujímavým označujem všetko, čo nechcem viac rozoberať, lebo by to nedopadlo dobre).

Sama o sebe táto kniha nie je až tak hrozná, ale v porovnaní s ostatnými dystopiami, je to taký slabší odvar. Chcelo to ponúknuť napätie (na takých 25% sa to u mňa podarilo), možno aj nešťastnú lásku (ehm... tak tu to vyšlo možno na 0,5%), strach (15- max.20%), a odvahu hlavných hrdinov (30%). Práve tou odvahou ma občas niektoré štvali, pretože sa mnohokrát vrhali do vecí o ktorých nemali ani tušenia. Šťastie, že im to ako - tak vyšlo.

 

Koniec knihy je už dobrý, ale predošlých cca 400 strán... mno, však som to už opísala :D

Takže prejdime na hodnotenie (jupííí - netešte sa!)

Kniha u mňa získala...

3/5

...70% (áno, som veľmi milá a priateľská osoba a nechcem tej knihe až tak ukrivdiť, lebo to nebolo až také hrozné.)

Celkovo by som však povedala, že v niečom ma kniha sklamala (no, a možno v malom množstve príjemne prekvapila, ale to že fakt v malom množstve).

PS: Chcela som pridať aj obrázky, ale vyhľadalo mi to nejakú Samaru z hororu Kruh (a to nebol dobrý nápad, kliknúť na Zväčšiť  skôr ako sa ten obrázok načítal, pretože teraz asi nezaspím. Vidíte? Za dobrotu na žobrotu :D. To len taká "pikoška" na záver.

Verím, že sa vám recenzia páčila!

Kris :3