Kvet (Elizabeth Craftová, Shea Olsenová)
Kvet
Charlotte mala presný plán - celé dni sa učila, aby bola najlepšia na škole, štyrikrát do mesiaca brigádovala v kvetinárstve, no jej najhlavnejším cieľom bolo dostať sa na univerzitu, keďže to ženy z jej rodiny predtým nedosiahli. Všetky sa bláznivo zamilovali, a láska im zničila všetky predošlé plány. Charlotte sa preto po smrti mamy zaprisahala, že v ich šľapajách ani z ďaleka nepôjde, a chalanom sa vyhýba ako čert svätenej vode (až na jej najlepšieho kamaráta, ktorý je gay... takže ten sa asi nepočíta :D).
Pôvodne sa mi nepáčil stereotyp, že baba má za najlepšieho kamaráta gaya. Netvrdím, že to nie je reálne, ale príde mi to trošku ako z tínedžerských amerických seriálov, keď si neskôr hlavná hrdinka nájde výzorovo dokonalého chlapca atď, atď. Ehm. Dúfala som, že táto kniha bude výnimkou. V niečom bola, v niečom ani nie.
Priznám sa, že zo začiatku ma štýl písania autoriek prakticky nezaujal. Už na začiatku knihy do hry vstupuje dokonalá mužská postava, Tate. A tu prichádza opis, aký je úžasný a hlavná hrdinka nad ním slintá viac než ja nad poriadným obedom v piatok po škole. Skutočne? Viem, keď sa vám niekto zrazu začne páčiť, taká tá "láska na prvý pohľad", jednoducho vás človek očarí, ale skutočne, skutočne neobľubujem takéto opisy pomaly polobohov, s dokonalým telom a ešte dokonalejšími flirtovacími hláškami. Samozrejme, že je nezadaný, a pôjde práve po našej tichej, utiahnutej, neskúsenej hrdinke. Veď ako inak (mierne pretáčanie očami).
Keď už sa prebúrame cez úvodné stereotypy, ktoré v knihách neobľubujem, a tak trochu ma od čítania odradili, dostávame sa konečne k častiam, ktoré sú zaujímavé a niečím špeciálne. Konečne sa utvára charakter hlavnej hrdinky, pretože na úvod mi prišla dosť nezaujímavá. Viete, také predsavzatia, že sa niekto nezamiluje, sú hlúposťou. O to pravdepodobnejšie sa vám to stane, keď sa pokúšate presvedčiť samých seba, že vás to obíde. Po tom, čo sa Charlotte zamiluje, jej plány s učením a univerzitou sa zrazu musia deliť o miesto s milovaným chlapcom, čo je problém, a jej starkej sa to tiež nepozdáva. Nuž, aké prekvapujúce.
Obávam sa, že keby som vám dej priblížila ďalej, nápadne by vám pripomenul iné knihy, alebo by som jednoducho vypustila spojlery.
Vzťah medzi Tateom a Charlotte mi nepríde nijako nový, hoci je samozrejme čímsi ozvláštnený (nuž, uvidíte, keď si knihu prečítate). Charlotte mi ako postava veľmi nesadla, nedokázala som si k nej nájsť cestu, a možno práve preto sa kniha nezaradila medzi moje najobľúbenejšie.
Na druhej strane, aspoň môžeme vidieť, ako ľahko nám plány vedia stroskotať a upravujú sa naše priority. Je celkom zaujímavé sledovať vývoj, ktorým Charlotte prechádza kvôli rozhodnutiam, ktoré ju čakajú. Skončí nakoniec rovnako ako všetky ženy v jej rodine?
