Mesto nebeského ohňa (Cassandra Clare)

Autor: Cassandra Clare
Séria: Nástroje smrteľníkov: (6/6)
Vydavateľstvo: Slovart
 

 
 Za poskytnutie tejto knihy by som sa chcela poďakovať knižnému e-shopu megaknihy.

 UPOZORNENIE: Táto recenzia je na posledný diel knižnej série      Nástroje smrteľníkov. Ak ste nečítali žiaden z prechádzajúcich dielov, a máte to v pláne, táto recenzia by pre Vás teoreticky mohla obsahovať spoilery.

Anotácia knihy
Nočné mory sa stali skutočnosťou. Sebastianovi Morgensternovi sa     podarilo rozdúchať nepokoje medzi Tieňolovcami. S Pekelnou čašou v   rukách premieňa Tieňolovcov na temné stvorenia, ktoré sa musia postaviť proti vlastným rodinám i milovaným. Vystrašení Tieňolovci hľadajú útočisko v Idrise, no so všetkými bojovníkmi proti temnote za začarovanými hranicami ich domoviny, kto ochráni svet pred démonskou inváziou? Keď sa prezradí najhrozivejšie sprisahanie proti Tieňolovcom v dejinách, Clary, Jace, Isabelle, Simon a Alec musia zutekať pred hnevom Rady. Na ceste za zbraňou schopnou zničiť Sebastiana vkročia do démonských dimenzií, kam Tieňolovci nikdy nezavítali a z ktorých sa ešte žiaden smrteľník nevrátil živý...

Môže hrúbka knihy čitateľov odradiť?
Možno sa pýtate, prečo som začala recenziu práve takýmto nadpisom. Viete, táto kniha má obdivuhodných 542 strán + krátky komix, čo rozhodne nie je to pravé pre každého. Niektorých hrúbka knihy údajne odradila, aj keď sa na knihu tešili. Ak by som mala hovoriť za seba, ja tiež príliš nemám rada knihy, ktoré majú o sto strán viac ako by bolo potrebné. V tomto prípade však musím podotknúť, že hrúbka knihy je ideálna, pretože sa jedná o záver série a všetko teda treba poriadne ukončiť. Teda, hrúbka by bola ideálna, dokiaľ ju nemusíte ráno prevláčať do školy v preplnenej električke (presne kvôli tomuto som sa vzdala čítania tejto knihy v škole a čítala som si ju v pokoji doma). Uznávam, táto kniha je dosť ťažká, ale keby sme sa už pozreli na jej obsah, zistili by sme, že jej hrúbka je opodstatnená. Skrýva naozaj brilantný príbeh, na ktorý sa teraz pozrieme bližšie...


Clary a jej "rýchle" myslenie
Ako hovorí nadpis, Clary mi predošlé knihy skôr liezla na nervy, napríklad svojou pomalou dedukciou. Uvediem príklad: Keď sa napríklad na strane 50 povedalo, že Clary a Jace majú rovnakých rodičov, jej až na strane 150 docvaklo, že sú zrejme súrodenci. Nič v zlom, každému to myslí inak, ale toto ma na nej v predošlých častiach neskutočne iritovalo.  Alebo že riešila veci, ktoré vtedy neboli úplne prioritné...

Prvé tri knihy to nebolo úplne ideálne, ale zvyšné tri knihy sa to zlepšovalo. Clary dospievala, a jej názory a činy konečne začali dávať nejakú pointu, čo ma ako čitateľa veľmi potešilo.
V záverečnej knihe môžem skonštatovať, že aj Clary prešla určitým vývojom a dospela. V tejto časti som sa konečne aj vďaka nej dokázala pobaviť. Konečne sa prestala bláznivo vrhať do nebezpečných situácií a konečne ju už nebolo treba stále zachraňovať, čo ma tiež potešilo. Teda, ona sa vrhá do problémov rada stále, ale predsa len tu je vývoj jej osobnosti očividný. Dokonca by som si trúfla povedať, že mi Clary bola sympatická, a že som ju možno mala v tejto knihe aj rada. Predošlé knihy som s ňou spokojná nebola, a teraz nastal obrat o 180 stupňov a Clary mi vyhovovala, už asi aj bolo načase, keď som ju začala mať rada v poslednej knihe. :D

A čo ostatní?
Mám pocit, že Jace je v každej časti lepší a lepší, minimálne vtipnejší. Zbožňujem jeho sarkazmus a iróniu, ktoré sú už pre neho zrejme typické. Bez jeho sarkastických vyhlásení povedaných v tom najlepšom čase si už túto knihu ani neviem predstaviť, nebolo by to ono. Vďaka Jaceovi má celá táto séria určitý humor a akúsi eleganciu, ktorú má aj on. A ak by v knihe neboli, nesmierne by mi chýbali.
Isabelle som vždy mala rada, a dá sa povedať, že ju určitým spôsobom obdivujem. Vždy mi bola sympatická a nenarušilo sa to ani v tejto časti. Som rada, že sa autorke v tejto časti podarilo odkryť nám viac skutočnej Isabelle. Navonok tvrdá, nebezpečná a nebojácna Tieňolovkyňa, no vnútri bola citlivá. Alec a Magnus sú kapitola sama o sebe :D, na nich sa nedá skritizovať vlastne nič. Boli skvelí ako vždy a som rada, že sa to medzi nimi uzavrelo.

Akčný dej plný boja
Doteraz sme mali možnosť si v predošlých dejoch overiť, že autorka bojové scény opisovať naozaj vie. Myslím, že tak ako sa vyvíjali postavy, tak sa vyvinula aj samotná autorka a jej štýl písania. V prvých troch dieloch to nebolo nič svetoborné, no v tejto knihe keď nastala nejaká bojová či napínavá scéna, som sa nemohla odtrhnúť od knihy. Musela som dočítať minimálne celú kapitolu, aby som bola spokojná. Táto kniha bola veľmi návyková, zo začiatku vám stačilo prvých pár strán, ale po čase ste už potrebovali viac a viac, až ste sa prebojovali na koniec knihy a jediné, čo ste mohli urobiť, bolo s úžasom knihu zatvoriť a povedať si: WOW.

 

Na druhej strane, ešte som nechcela koniec. Pôvodne vraj autorka chcela napísať iba tri diely, ale som rada, že si to rozmyslela a dopísala aj štvrtý, piaty a šiesty diel, pretože tie ma bavili a celkovo sa mi páčili oveľa viac ako tri prechádzajúce. Mali lepší diel, myšlienku a omnoho premyslenejšiu zápletku. Čitateľa dokázala autorka neustále niečím zaskočiť, prekvapiť a úplne odrovnať, čo je naozaj skvelé. Každú chvíľu, keď sa niečo stalo, som s napätím otáčala stránky, s obavami o život svojich najobľúbenejších postáv.
Autorka nám dopriala kvalitný čitateľský zážitok. Vytvorila neuveriteľný svet, plný temna, no napriek tomu bol kúzelný. Dokázala nás zaujať témou, ktorá bola pre nás doteraz nepoznaná. Pripravila pre nás boj, aký sa len tak hocikde nevidí. A navyše neviem o spisovateľke, ktorá by tak vynikajúco dokázala spojiť toľké množstvo rozličných charakterov: upírov, vlkolakov, démonov a Tieňolovcov. Postavila ich do zaujímavých situácií a hneď z toho vznikla výnimočná séria, ktorú milujú tisícky a viac čitateľov.

 

Ak by ste sa ma pred prečítaním pýtali na môj názor na celú sériu, povedala by som, že sa mi celkom páčila, no to je všetko. Samozrejme, svet Tieňolovcov aj mňa oslovil, no nie natoľko, aby som ho všade vychvaľovala. Potom však prišiel tento diel a ja som sa do neho začítala s tým, že chcem vedieť, ako sa to celé skončí. Že jednoducho musím zistiť, čo sa stalo s postavami, ktoré mi v podstate prirástli k srdcu. A tak som teda siahla po tejto knihe, ktorá mi mala zodpovedať všetky otázky, a dala mi však omnoho viac ako len odpovede. Prinútila ma zamilovať si svet Tieňolovcov, vžiť sa do neho a byť jeho neoficiálnou súčasťou (čo by som dala za to, keby som mohla byť Tieňolovkyňou...). Tento diel priniesol omnoho viac ako len úžasný príbeh, priniesol koniec niečoho úžasného a geniálneho, o čom som donedávna mala mylnú mienku, čo ma naozaj mrzí. Nedávala som tejto knihe veľa šancí, ale prekvapila ma tým, že si ma úplne omotala okolo prstu.

Knihu nemôžem zhodnotiť inak ako pozitívne. Pre mňa negatíva vlastne ani nemala. Na jednej strane som rada, že boj už je u konca, no lúčenie sa s postavami nikdy nie je úplne jednoduché... som však v presvedčení, že autorka ešte niečo so svetom Tieňolovcov určite napíše a ja sa do neho opäť rada vrátim.