Múdra dáma podľahne (Sabrina Jeffriesová)
Múdra dáma podľahne
Autor: Sabrina Jeffriesová
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ (2015)
Séria: Súrodenci Sharpovci (5/5)
za poskytnutie knihy ďakujem www.slovenskyspisovatel.sk/
Anotácia
Populárna séria o súrodencoch Sharpovcoch vrcholí vzrušujúcim ľúbostným príbehom. Lady Celii ostávajú iba dva mesiace, aby si našla manžela, a tak si vyhliadne troch bohatých mužov v nádeji, že ak sa s jedným z nich zasnúbi, stará mama odvolá ultimátum. Zároveň požiada detektíva Jacksona Pintera, aby preveril nádejných nápadníkov. Ibaže to posledné, po čom Jackson túži, je pomôcť Celii nájsť manžela. Odrádza ju od jedného ctiteľa za druhým, až kým dievčine nesvitne, že jediný muž, ktorého si Jackson vie po jej boku predstaviť, je on sám!
úryvok
Celia stuhla. Nemohla tomu uveriť – ten škrobený Pinter ju bozkáva. Tvrdo, drsno, oveľa vášnivejšie ako vojvoda.
Panebože!
Poháňaná jeho výzvou nahmatala v kabelke pištoľ. Ledva ju však stihla zovrieť v prstoch, keď jej chrapľavo zašepkal tesne pri ústach: „Panebože, Celia...“
Nikdy ju neoslovil krstným menom. Nikdy uňho nepočula ten tón plný... beznádeje. Zaváhala s pištoľou v ruke.
Znova pritisol pery na jej ústa a svet okolo nej sa rozkrútil. Pobozkal ju dôraznejšie, až sa jej zakrútila hlava. Už nešlo o výzvu – keď ju bozkával, ako keby jej otváral tajomstvo večnosti. Pri jeho opojných bozkoch jej doslova zovrela krv v žilách.
Chvíľu nato sa jej už jazykom snažil preniknúť do úst. Zalapala po dychu pri spomienke, ako ju pobozkal Ned, a pootvorila pery.
Na okamih zaváhal, a potom pocítila v ústach jeho jazyk. Bolo to úžasné. Keď to urobil Ned, pripadalo jej to nechutné. Ale bozk Jacksona Pintera bol v porovnaní s Nedovým ako slnko a dážď.
Pomaly pohyboval jazykom a Celia si uvedomila, že chce viac. Ako sa jej to mohlo stať? A práve s ním? Kto by si bol pomyslel, že práve pán Pinter, ten chladný muž, sa vie bozkávať?
Ani si neuvedomila, čo robí, ovinula mu ruku okolo šije. Pritisol ju ešte tuhšie k stene a vychutnával jej ústa. Jeho fúzy ju škriabali na brade. Jeho ústa mali chuť šampanského a okolo neho sa vznášala vôňa pomarančovníkov.
Bolo to krásne... opojné. Ako v raji.
Celia zabudla na pištoľ, ktorú zvierala v ruke, zabudla na to, že ich môže uvidieť každý, kto bude prechádzať okolo zimnej záhrady. Zabudla, že Pinter jej len pred chvíľou vyčítal ľahkovážnosť a naivitu. Lebo ju práve bozkával, ako keby bola anjel. Jeho anjel. Boh nech jej odpustí, želala si, aby ju tak bozkával naveky.
No v peci zapraskalo drevo a pri tom zvuku sa Jackson akoby prebral. Odtrhol od nej pery a zahľadel sa na ňu. Pohľad mal neprítomný a prudko dýchal.
Tvár sa mu zmenila – akoby bola z kameňa. „Vidíte, slečna Celia?“ povedal chrapľavo. „Muž môže robiť, čo sa mu zachce, ak je s ním žena sama.“
Všetky príjemné pocity boli zrazu preč. Vari to urobil len preto, aby jej uštedril ďalšiu lekciu?
V Celii sa zdvihol hnev. Ako sa opovažuje? Spomenula si na pištoľ a priložila mu ju pod bradu s prstom na spúšti. „A ak to urobí, žena má právo brániť sa, súhlasíte so mnou?“
Na tvári sa mu zjavilo prekvapenie, ale potom prižmúril oči, sklonil sa k nej a zasyčal: „Tak to skúste. Len strieľajte.“
Celia prehltla. Hoci v pištoli nebol náboj, aj pušný prach by narobil vážne škody. Nikdy by...
Kým váhala, vzal jej pištoľ z drevených prstov a prevŕtal ju pohľadom. „Nikdy nevyťahujte zbraň, ak nie ste pripravená použiť ju.“
Prekrížila si ruky na prsiach s nejasným pocitom bezmocnosti. „Väčšina mužov by sa zľakla už len pri pohľade na pištoľ,“ zašomrala.
„Ja nie.“
„Vy nie ste ako väčšina mužov,“ ozvala sa priškrteným hlasom.
Krátko prikývol. Potom podišiel k jednému kvetináču, namieril a vypálil doň. Keď sa dym rozplynul, zistil, že v hline nie je dierka. Obrátil sa k Celii.
„Len prach. Uvedomujete si, že ak nestrieľate naostro, môžete muža, na ktorého mierite, len rozzúriť?“
„Tú zbraň potrebujem na mužov, ktorí sa odvážia ku mne priblížiť,“ vyhŕkla.
„Aj tak, ak sa nabudúce budete chcieť brániť, zabudnite na pištoľ a radšej ho poriadne kopnite kolenom do rozkroku. Je to oveľa účinnejšie a budete mať dosť času na útek.“
Celia očervenela. Keďže mala bratov, vedela, o čo ide, ale čosi také by jej jakživ nenapadlo. Škoda, pri Nedovi by jej to bolo pomohlo. „Prečo mi to hovoríte?“
„Chcem, aby ste sa vedeli brániť, ak si na vás niekto trúfne.“
„Aj keď to budete vy?“
Oči sa mu zvláštne zaleskli, keď odkladal zbraň. „Najmä ak to budem ja.“
Čo tým chce povedať? „Pán Pinter, čo sa týka toho bozku...“
„Chcel som vám to len názorne ukázať,“ odvetil stroho. „Nehľadajte v tom nič viac. Posťažujte sa bratom, ak chcete, nech ma prepustia, ale nebojte sa – čokoľvek urobíte, už nikdy sa to nezopakuje.“
Celia zadržala dych. Ako sa môže tváriť tak ľahostajne? Veď ju bozkával tak presvedčivo, tak sladko...
Aj s Nedom sa to tak začalo, ani preňho to nič neznamenalo. Urobil to len preto, aby urobil dojem na svojich priateľov.
Pinter vykročil k dverám.
*-*-*-*-*
Predošlé dieli série som myslím nečítala (aj keď som si neni istá, keďže tieto historické série mi dosť splývajú). Autorkin štýl písania je pútavý a nápaditý, ale miestami som v knihe našla hluché mieste, kvôli čomu ma čítanie nebavilo po celý čas. Inak by som tento diel zhodnotila skôr pozitívne.
Hodnotenie
3,5/5
Kris :3