Navždy najlepší priatelia? - inšpirované knihou S láskou Rosie
Navždy najlepší priatelia?
Ahojte,
dnes mám pre vás Článok na tému. Prečítala som knihu S láskou Rosie, ktorá ma do veľkej miery inšpirovala napísať tento článok. Určite to bola výnimočná kniha, a mňa zaujala najmä jedna časť - to priateľstvo medzi Rosie a Alexom. Môžu byť muž a žena najlepší priatelia odjakživa?!
Každý to poznáme... v škôlke nám bolo takmer jedno, s kým sme sa bavili. Išlo o to vôbec sa s niekým hrať, bola to akási výhra, keď sa s vami chcelo hrať viacero iných detí. Nepamätám si, či som mala najlepšiu kamarátku už v škôlke, pravdepodobne nie. Vždy som bola ten typ, čo radšej vykopával dieru do pieskoviska ako by sa mal hrať vonku s bábikami. To bol zrejme dôvod, prečo som sa viac kamarátila s chalanmi. Nepamätám si však, že by som v škôlke našla osobu, ktorú by som počastovala titulom najlepší priateľ.
Na základnej škole to už bolo o niečom inom. V tom veku sa deti veľmi porovnávajú - kto má lepšie oblečenie, mobil, krajší účes alebo lepšie hračky. V podstate bolo jedno v čom sme sa porovnávali, vždy tam tá rivalita bola. Samozrejme, mala som kamarátky, no dnes už sa na ne na ulici radšej ani nepozriem. Ja som sa zmenila, ony sa zmenili, svet sa zmenil. Každý došiel úplne na iný level. Verili by ste, že osoby s ktorými som sa kedysi kamarátila ma dnes neznášajú a ohovárajú? Smutné, ako niektoré priateľstvá dopadnú. Z najblišej osoby sa stane najúhľavnejší nepriateľ. Občas si myslím, že celý svet je úplne naopak.
Na gympli to už je o niečom inom. Myslím, že práve tu som našla skutočných priateľov. Mám najbližšie kamarátky, bez ktorých si neviem predstaviť ani jediný deň. Som si takmer stopercentne istá, že v budúcnosti budeme určite v kontakte, aj keby nás delil oceán (podobne ako u Rosie a Alexa). Keď máte pravého priateľa, nedovolíte mu odísť z vášho života!
Týmto mottom sa určite inšpiroval napr. John Green, pretože v jeho knihách má hlavný hrdina/hrdinka vždy skvelého priateľa. Je jedno, či už sa poznajú na začiatku knihy, alebo sa iba počas knihy spoznajú - vždy sú to skvelí, ideálni priatelia. Zvláštne, nie? Povedzme si to narovinu - každý sa zrejme v živote už v nejakom priateľovi sklamal. Je jedno, či to bolo v škôlke alebo na vysokej škole. Nech mi nik nehovorí, že doteraz je v kontakte so všetkými priateľmi, ktorých mal už od detstva. To je trošku hlúposť, priatelia prichádzajú a žiaľ, mnohí aj odchádzajú. Najväčšia škoda podľa mňa je, keď sa priateľstvo rozbije pre nejakú hlúposť - napríklad pre vzdialenosť. Rosie a Alex spolu neboli niekoľko rokov a stále si píšu! Stále sú v kontakte! Vždy ma dokázalo vytočiť, keď niekto poznamenal: "Sme od seba ďaleko, nestretávame sa často, preto toto priateľstvo nemá význam." Hell no! Mám kamarátku, ktorú som spoznala cca pred dvoma rokmi v tábore. Je Slovenska, ale bývajú v Rajke, takže sa nemôžeme výdať veľmi často. Napriek tomu si píšeme každý deň dlho do noci! Keď si len spomeniem na všetky naše zážitky, bola by to diskusia do nekonečna. Nikdy to nie je o tých ostatných faktoroch, ale o daných ľuďoch. Keď sa chce, tak sa dá. Uznávam, osobný kontakt je určite lepší než sms alebo správy na Facebooku, ale stále je to lepšie než nič.
Myslím, že pravé priateľstvá ostanú v ľudských srdciach navždy...