Nebe je všude (Jandy Nelsonová)
Nebe je všude
Autor: Jandy Nelsonová
Vydavateľstvo: Cooboo (2015) - český jazyk
Séria: -
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem knižnému e-shopu www.preskoly.sk/. Knihu si môžete zakúpiť TU.
Smútok môže ľudí meniť...
Lennie bola vždy tieňom svojej sestry. Jej sestra bola tá "dokonalá" a Lennie vždy bývala len slabý odvar. Keď však Bailey náhle zomrie, Lennie sa s jej stratou nedokáže vyrovnať. Ich mama odišla, keď boli veľmi malé a nikdy sa nevrátila, nikdy sa o nich nezaujímala. Keď Lennie opustí aj Bailey, zdá sa jej, že ju opustil všetok život. Krátko po sestrinej smrti sa Lennie zamiluje, poprvýkrát vo svojom živote a rovno do dvoch chlapcov. Joe je nadaný hudobník a pre Lennie má slabosť. Tá sa však nedokáže vyrovnať stratou sestry a preto sa mnohokrát uchýli do náručia Tobyho, Bailenyho priateľa, ktorý tiež stratu neprežíva najľahšie. Lennie Toby až tak nepriťahuje, iba pri ňom má pocit, že je Bailey stále s nimi a práve tento pocit blízkosti ju zavedie do problémov. Hoci ju veľmi priťahuje Joe a má ho úprimne rada, akosi sa nevie "zbaviť" Tobyho a zrieknuť sa jeho pozornosti. Lennie bola sedemnásť rokov vždy tá druhá, ktorá sa len prispôsobovala. Teraz je však Bailey preč a Lennie sa musí naučiť rozhodovať sama, aj keď ju trápi smútok a zároveň prvá láska...
"Ticho poviem: "Cítim sa strašne previnilo," a skoro dúfam, že noc moje slová pohltí skôr ako ich Toby započuje. "Ja tiež," odpovie šeptom.
Knihy, ktorých hlavnou témou je strata blízkej osoby bývajú zvyčajne veľmi depresívne a málokedy skrývajú niečo viac. Každý sa so stratou blízkej osoby musí vyrovnať po svojom. Niekto začne brať drogy, niekto začne piť alkohol, no a Lennie... sa zamiluje. To predsa nemôže byť taký problém, nie? Problém by to ani nebol, keby sa v jej okolí zrazu nenaskytli dvaja chlapci, ktorí stoja o jej pozornosť. S jedným ju spája láska k hudbe a s druhým láska k zosnulej sestre.
Na Lennie som si dlhú dobu nevedela utvoriť žiaden konkrétny názov. Jej chaos v hlave ma občas miatol, ale celkom som jej rozumela. Predsa len, som dievča a viem, že dievčatá rozmýšľajú mnohokrát skutočne prazvláštnym spôsobom. Trochu mi na postavách vadilo, že vždy boli niečím... divné. Lennie sa uzatvárala pred svetom, schovávala sa v sestrinej skrini, v jednej chvíli sa objímala s jedným chalanom a o pár minút na to už s druhým a sama nevedela prísť na to, prečo to robí. Iba si za to neustále nadávala. Jej rodinná situácia mi prišla až priveľmi zahraná "na city". Mama ich opustila ako malé deti, o otcovi tam nebol ani jeden odstavec. Žila spolu so sestrou u starej mamy a po Baileynej smrti ostala sama s babičkou. Viem, život prináša rôzne situácie. Napriek tomu sa mi zdalo, že toto malo až príliš hrať na city čitateľa. Veď kto by nedokázal súcitiť a obľúbiť si postavu, ktorá prišla o takmer o všetko blízke, čo v živote mala?
Ležím na posteli a v rukách držím protijed na starosti. Sú to noty, ešte vlhké dažďom.
Na začiatku každej kapitoly sú Lenniene (netuším, ako sa má toto meno správne skloňovať) zápisky písané ručne, takže pri lúštení budete mať vážny problém. Miestami je to taký škrabopis, že aj kocúr Muro píše krajšie. Občas mi trvalo celkom dlho, kým som rozlúštila, čo tam chcela Lennie napísať. Na druhej strane, je to oživenie príbehu a celej knihe to dáva nezvyčajný "look", ktorý môže zaujať viacerých čitateľov. Chce to len miernu dávku trpezlivosti, pretože mne sa to písmo naozaj miestami nelúštilo úplne "easy". :)
"Bailey, máš babičku radšej ako mňa?" "Nie." "Strýka Velikána?" "Nie." "A čo Tobyho?" "Nikoho nemám radšej ako teba, Lennie, rozumieš?"
Mnohí prirovnávajú túto knihu ku štýlu Johna Greena. Dovolím si im oponovať. Podľa mňa je román Nebe je všude písaný omnoho jemnejším štýlom. Autorka dokázala skĺbiť stratu a nádej, lásku a smútok celkom kvalitným spôsobom. Knihy od Johna sú skvelé, ale majú úplne iný nádych ako táto kniha. Nebe je všude pôsobí krehkým, jemným dojmom a srdce čitateľa nepotrápi tak veľmi ako knihy od Johna. :D
"Je na čase naučiť sa lietať," povie a zmizne.
Autorka určite mala zápletku dokonale premyslenú. Čakala som klasický milostný trojuholník, ale bola som veľmi milo prekvapená. Autorka sa s témou krásne pohrala a kniha sa číta ľahko. Horšie to však je s dejom. Nie je podľa mňa veľmi prepracovaný, občas sa mi stalo, že som sa trochu nudila. Kniha nedokázala upútať a zamestnať moju mysel na 100%, pretože dej sa občas veľmi nepohyboval dopredu, ale zastal na mieste. Presne takéto miesta ja veľmi nemusím, preto som nejaké body strhla.
Hodnotenie
Tak si to celkovo zhrňme. Jandy má zaujímavý štýl, ktorý mi prišiel naozaj krehký a jemný. Príbeh dokáže porozprávať s emóciami, ale dej občas ťažšie napreduje, akoby už nevdela, ako sa má pohnúť dopredu, tak zastala a pohla sa neskôr. Z postáv mi žiadna neprirástla k srdcu, ale nič konkrétne proti nim nemám. Preto dávam...
3,5/5
Kris :3