Nevhodná nevesta (Jane Featherová)
Nevhodná nevesta
Autor: Jane Featherová
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ (2015)
Séria: -
Anotácia:
Po otcovej smrti sa Alexandra Douglasová ocitla v nezávideniahodnej situácii, keďže všetok rodinný majetok pripadol bratancovi Stephenovi. Aby uživila seba i mladšiu sestr
u, musí si nájsť prácu. Preto keď Stephen uverejní oznam, že hľadá niekoho na katalogizovanie vzácnej knižnice v rodinnom sídle Combe Abbey, Alexandra nezaváha a v prestrojení sa uchádza o prácu knihovníčky. V tom čase zavíta do Combe Abbey aj Peregrine Sullivan. Záhadná knihovníčka s peknými sivými očami ho od prvej chvíle neodolateľne priťahuje...
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Úryvok
Alexandra si s úľavou vydýchla, keď sa dostala do bezpečia svojej komôrky a zamkla dvere. Starostlivo sa vyzliekla a odlíčila, obliekla si nočnú košeľu a sadla na sedadlo pod oknom s pohárom madeiry v ruke. Bol to posledný pohár z fľaše a čakala, že na ňu doľahne malátnosť, no namiesto toho sa nemohla zbaviť nepríjemného pocitu. Nemala sa k Peregrinovi tak správať. Zahráva sa s ohňom. Nie je hlúpy, dobre vie, že sa len pretvaruje, a to ho pobúrilo. Dúfala, že v ňom vyvolá nechuť a prestane si ju všímať. Alebo tým vyvolá opačnú reakciu? Vyšmykla sa jej situácia z rúk?
Bože, prečo len musel Peregrine Sullivan prísť do Combe Abbey? Nemohol jej osud aspoň raz pripraviť rovnejšiu cestičku? Už aj tak to bolo ťažké. Zvyčajne sa neľutovala, ale teraz ju hnevala toľká nespravodlivosť. Potom si utrela slzy, vyfúkala nos a znovu sa prinútila čeliť realite. Stačí, keď si pána Sullivana bude držať od tela, kým neodíde z Combe Abbey. Raz určite odíde, veď má aj iný život. Život londýnskeho šviháka.
Pri tej predstave sa nevdojak zachichotala. Pôsobila absurdne. Peregrine Sullivan bol síce módne oblečený a mal aristokratické spôsoby, ale ako londýnsky dandy? Určite nie. Bol vzdelaný a múdry, a v tom spočíval problém. Bol aristokrat, akými vždy pohŕdala. No kombinácia bystrej mysle a príťažlivého zovňajšku bola neodolateľná. Netúžila po ničom inom, len byť v jeho spoločnosti, rozprávať sa s ním, vymieňať si s ním názory. Zaujímalo ju, na čo myslí, čo sa mu páči a čo nie...
Trávnik pred domom osvetľoval mesiac a drozd práve spustil svoju pieseň ako po iné príjemné noci v Combe Abbey. Nečudo, že si ich často mýlia so slávikmi, spomenula si, ako so Sylviou v detstve vždy vyhlasovali, že taký krásny zvuk musí vydávať exotickejší vták ako drozd. Ležali v posteli a vymýšľali si príbehy Arabských nocí, predstavovali si, ako za oknami krásne švitoria všakovaké vtáky.
Zdola sa ozývali hlasy. Hostia sa pomaly rozchádzali, hlučne ako vždy, lebo Stephen vínom nikdy nešetril. Hoci bol chamtivý, pohostinnosť mu nechýbala a hostia od neho zakaždým odchádzali v dobrej nálade.
Alexandra načúvala, až kým nedoznel posledný hlas, kým nestíchol hrkot kolies na dlažbe. Nepokojne vstala zo sedadla pod oknom. Spánok však neprichádzal, a zrazu pocítila nutkanie poprechádzať sa v mesačnej noci. Veď tu nikto nie je, všetci v dome spia. Môže zísť zadným schodiskom a potom von cez kuchynské dvere.
Dlho nerozmýšľala, schytila plášť, navliekla si papuče a na prstoch vyšla zo svojej izbietky.
Keď schádzala po schodoch, pod nohami jej praskali staré dosky, bol to jediný zvuk okrem škrabotu myší za drevom. V kuchyni bola tma, obuvnícky učeň spal zakrútený do prikrývky pri peci, ani sa nepohol, keď sa popri ňom Alexandra prešmykla. Otvorila dvere len natoľko, aby nimi vykĺzla, a potichu ich za sebou zatvorila. Počula, ako západka zapadla na miesto. Záhradu pri kuchyni zaplavoval mesačný svit, no držala sa v tieni pri dome a kráčala k bráne vedúcej k bočnej cestičke. Z okien na poschodí ju isto nikto nevidel, no aj tak musela byť opatrná.
Keď sa ocitla na chodníku, hneď sa jej ľahšie dýchalo. Z domu teraz vidieť len jej nejasný tieň pohybujúci sa pod stromami, a v záhradách už bude voľná ako vták. Vo vzduchu sa vznášala jemná vôňa soli; počula, ako sa vlny dolu rozbíjajú o útesy.
Na jeho hrebeni zabočila na pieskový chodníček klesajúci k vode. Striebristé more sa tlačilo až k vchodu do jaskyne, útesy sa bielo leskli. Tu bolo more pokojné, ale Alexandra vedela, že v blízkosti prieplavu do zátoky sa prerátali mnohí neskúsení námorníci.
Pridržala sa pichľavých krov pri chodníku, lebo na piesočnatej pôde sa jej šmýkalo. Po chodníčku vedúcom nadol kráčala už veľa ráz. Keď zišla na pláž, odkopla papuče a bosá sa rozbehla k skalnému otvoru na vzdialenom konci jaskyne. S pôžitkom zabárala prsty do piesku. Bola znovu sama sebou, nemusela sa pretvarovať. Pohodila hlavou, aby si uvoľnila vlasy a vystrela chrbát – bolel ju od toho, ako sa musela celý deň hrbiť. Krátko sa zasmiala, zhodila plášť na piesok, nadvihla si podolok nočnej košele a rozbehla sa k spenenej vode. Chcelo sa jej kričať od radosti, že je zasa voľná, veď celý svet okolo nej bol ponorený do spánku.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
Otvorene priznávam, že som na knihu veľa času nemala. Preto môj názor je, aj bude viac-menej neutrálny, tak ako väčšinou pri takýchto románoch. Jednoducho povedané, trvá veľmi dlhú dobu, kým ma nejaký román naozaj zaujme.
Táto kniha sa mi celkom páčila (aspoň do tej časti, po ktorú som sa dostala). Neplánujem ju však v dohľadnej dobe dočítať. Neviem prečo. Asi mi jednoducho prišli nové, možno zaujímavejšie romány. Napriek tomu voči tejto knihe nemám žiaden postoj.
Ani negatívny, ani pozitívny. Som proste neutrálny neutrón (áno, dnes sme mali chémiu, tak mi to lezie na mozog). Proste ostávam voči tejto knihe nezainteresovaná. :D
Hodnotenie
3/5 bez komentára... :D
Kris :3