Ohnivá kázeň (Francesca Haigová)
Ohnivá kázeň
Autor: Francesca Haigová
Vydavateľstvo: Ikar (YOLi) - 2016
Séria: -
Anotácia:
Po jadrovom výbuchu sa vždy rodia dvojičky. Jedna dokonalá alfa a omega. Omegy sú utláčané, pretože častokrát im napríklad chýba nejaká končatina. Cass však fyzicky postihnutá nie je, patrí medzi veľmi málo omeg, ktoré sú postihnuté zase jasnovidectvom. Autorka od začiatku používa skôr dlhé vety a súvetia, čo nie je pre veľmi lenivých čitateľov ideálne.
Kniha patrí medzi dystopie, takže sa tu prvky tohto žánru pochopiteľne vyskytujú. Cass už od začiatku dosť veľa opisuje život predtým, postavenie álf a omeg v spoločnosti a jednotlivé situácie do ktorých sa dostala. Aj keď na začiatku, keď ju odvedú preč, je to skôr o tom spomínaní a vysvetľovaní. Námet knihy mi prišiel veľmi zaujímavý. Aj keď súrodencov nemám, tento motív mi v knihách býva sympatický. Problém nastáva, keď už je spracovaný inak, ako mi vyhovuje. Že to jednoducho nie je môj štýl. A obávam sa, že to nastalo aj v tomto prípade.
O autorke som počula prvýkrát, no a veľmi mi jej šýl nesadol. Nemám rada príliš zdĺhavé vety a už vôbec nie keď sú príliš zdĺhavé vety a pásmo bez priamej reči. To nie je u mňa vhodná kombinácia ako zaujať. Som čitateľ, ktorý má rád aj dlhšie pasáže, pokojne úvahové, ale nech stoja za to. Naozaj ma nebavilo čítať zdĺhavé vety o tom, čo pestovali na poli. Nevyhovoval mi toľký opis. Postavy sa majú rozprávať, nemá byť všetko opísané v zdĺhavých vetách. Nie, nie, nie. Dlhé vety, pokojne aj dve a viac strán bez priamej reči ma naozaj nelákajú.
Našli sa tu však aj originálne prvky a časti, ktoré sa mi páčili. Nápad s omegami a alfami je tiež veľmi dobrý, obzvlášť sa mi páči veta Vždy musia zomrieť obaja. Aj keď sú alfy také dokonalé, v skutočnosti sú od svojich dvojičiek bytostne závislí. Bez nich by totiž tiež nežili.
Už sme zažili v dystopiach rôzne rozdelenie sveta, ale tento nápad rozhodne obohraný nie je. Autorka vytvorila zaujímavý svet, ktorého prostredie nie je až také výnimočné, ale myšlienka dvojičiek a rozdelenia sveta je zaujímavá. Taktiež sa mi celkom páčilo myslenie hlavnej hrdinky. Chcela jednotný svet pre alfy a omegy. Koniec koncov, navzájom sa potrebovali pre život. Zomrie jeden, zomrie aj druhý. Alfy si však stále mysleli, že sú niečo viac ako ich súrodenci, takže to rozhodne nie je ľahká cesta...
A hoci sa jej brat zmenil, zachovala si k nemu lásku a stále v ňom videla toho brata, akým bol, keď vyrastali. Nech spravil hocičo, stále ho mala rovnako rada, čo na nej oceňujem. Skôr som vytkla štýl písania, ale na druhú stranu, je to niečo iné ako píšu ostatní autori, no a nie je to zlé.
Za poskytnutie knihy ďakujem Ikaru.