Princezná a horal

Autor: Tracy Anne Warenová

Séria: Tri princezné

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ (2015)

Za poskytnutie knihy ďakujem www.slovenskyspisovatel.sk/

úryvok

„Utekajte, vaša výsosť! Bežte!“
Princezná Mercedes sa vrhla do lesa a predierala sa húštím a nízko visiacimi konármi, nedbajúc na pálčivé škrabance na ramenách a tvári. Bežala, hoci pľúca mala v jednom ohni a v tenkých hodvábnych topánočkách, nevhodných do drsného, nerovného terénu, ju boleli nohy. Keď sa jej okraj sukne zachytil o ostnatý krík, potkla sa a spomalila. Srdce jej búchalo ako vyplašenému vtáčaťu. Prudko sukňou šklbla a na elegantnom zelenom hodvábe sa zjavila diera. Znova sa pustila do behu. Vedela, že prenasledovatelia sú jej v pätách. Majú dlhšie nohy ako ona, iste ju už dobiehajú.
Pred očami sa jej vynoril nedávny výjav – jej garda statočne bojujúca s bandou hrdlorezov, ktorí si ich vyčíhali pri ceste a prepadli ich koče.
Všetko prebiehalo pokojne, dokonca nudne, keď zrána v sprievode svojho bratanca pána von Hesseho, svojej komornej a stráží opustila brány Akadémie grófky Hortenzie pre urodzené mladé dámy, sídliacej v zámku na Škótskej vysočine, ktorá jej posledných šesť rokov nahrádzala domov, a vydala sa na dlhú cestu na juh do Londýna.
V koči podriemkavala s rozčítanou knihou v rukách, keď zazneli výstrely. Kone vydesene erdžali, muži sa rozkričali, koče trhane spomalili a zastali. Ďalšie výstrely, krik stráží, ktorý prehlušili cudzie drsné hlasy, a potom zacvendžali meče.
Strhla sa bitka. Vtom sa na opačnej strane koča, kam útočníci nemohli dovidieť, rozleteli dvierka. Stál v nich kapitán jej stráže, v očiach odhodlaný výraz. Vytiahol Mercedes z koča a postavil ju na zem. „Chcú dostať vás,“ povedal a ukázal na husté lesy ťahajúce sa do diaľky ako zelený oceán. „Bežte a dobre sa schovajte. Nájdeme vás, keď bude po všetkom.“
„Áno,“ dal kapitánovi za pravdu jej bratanec, ktorý vystúpil za ňou. „Urob, ako ti vraví, drahá. Nájdeme ťa, len čo si to s tými banditami vybavíme.“
No jediný, kto ju hľadal, boli jej prenasledovatelia. Keď sa naposledy obzrela ku koču, jej stráže napriek odhodlanému odporu bitku prehrali. S hrôzou si uvedomila, že bratanec aj chúďa komorná ležia mŕtvi.
Zostala celkom sama, nikto ju nepríde zachrániť.
Potlačila vzlyk a vtedy za sebou začula praskot. Lupiči sa predierali lesom, vo vetre sa niesli ich bezstarostné pokriky. Očividne nepochybovali, že ju čo nevidieť nájdu.
Chcú ju zabiť? Alebo jej urobia niečo horšie? Nebola taká naivná, aby nevedela, že na svete existujú aj horšie veci ako smrť.
V ušiach jej znelo vlastné prerývané dychčanie, v boku ju ostro pichalo, keď z posledných síl pridala do kroku.
Ale ktorým smerom má bežať?
Všade, kam pozrela, vyzeral les rovnako: hustý, zelený, hrozivý. Nijaký chodník ani cestička. Zablúdila.
Schovajte sa, povedal jej kapitán.
Ale kam?
Preletela pohľadom po okolí: stromy, húštie, skaly. Nikde nič, čo by mohlo poslúžiť ako skrýša.
A potom sa potkla, špička topánočky sa jej zachytila o vyčnievajúci koreň. Inštinktívne vystrela ruky pred seba, aby zmiernila pád, a zletela na zem aká dlhá, taká široká. Neovládla sa, z úst sa jej vydral výkrik.

O čom kniha je?