Šepotání (A.G.Howardová)

Šepotání

Zase čítanie v češtine?
Ako ste si zrejme všimli už podľa názvu (mohla vám to napovedať aj anotácia...), opäť som sa pustila do knihy v češtine, pretože v slovenčine zatiaľ nevyšla a ja som sa po toľkých odporúčaniach a pomerne pozitívnych recenziách chcela na knižku pozrieť.
Na úvod by som asi mala zdôrazniť, že som nikdy nebola fanúšikom Alice v Krajine zázrakov, vlastne si nespomínam, že by som niekedy videla film alebo čítala knihu... áno, je to nesmierne zahanbujúce. Viem však o čo tam ide a to mi doteraz stačilo. Preto sa vám možno núka spýtať sa ma, prečo som si teda knihu vybrala, keď nie som fanúšik Alice v Krajine zázrakov? Nuž, odpoveď je veľmi jednoduchá - tá kniha vyzerala lákavo, veľmi lákavo. Až tak že som jej nemohla odolať a musela som ju jednoducho vyskúšať, prosím, majte pre to pochopenie :D


Fanfiction na Alicu?!
Aj s takouto otázkou som sa stretla, rozhodne však môžem potvrdiť že o fanfikciu nejde. Autorke sa len veľmi páčil námet od L.Carolla a rozhodla sa ho využiť s tým, že si vytvorí vlastnú "Alenku", vlastne dievčinu, ktorá pochádza z rodu tejto knižnej postavy. Ďalšia generácia tohto rodu musí napraviť všetko, čo Alenka v Ríši divov spáchala, a to vôbec nie je jednoduché. Námet by som hodnotila veľmi pozitívne, páči sa mi. Pre fanúšikov pôvodného príbehu to musí byť určite neskutočne skvelý námet. Aj mne sa veľmi pozdáva, autorka využila vlastnú kreativitu na dotvorenie a vytvorenie ešte niečoho lepšieho, čo určite hodnotím pozitívne. Vymyslieť si generáciu Alenky? Rozhodne to znie super!

Milostný trojuholník opäť úraduje?
Nuž, vyskytuje sa v skoro každej knihe a ani Šepotání nie je výnimkou. Čitateľ tomuto trojuholníku môže a v podstate aj musí venovať celú svoju pozornosť a zamýšľať sa nad tým a potom mu logicky ujdú ostatné veci v knihe, ktoré sú omnoho zaujímavejšie. Žiaľ, týchto milostných problémov je tam omnoho viac ako samotnej dobre prepracovanej zápletky. Oplatí sa všímať si aj niečo iné ako milostný trojuholník, ten sa predsa vždy nejako vyrieši. Omnoho viac by som sa venovala radšej prostrediu, v ktorom sa kniha odohráva. Milostné trojuholníky sú bežné všade, no boli ste niekedy na návšteve v Ríši divov? Ja teda nie a som rada, že som si to v knihe nenechala ujsť. Šepotání dokázalo u čitateľa vyvolať občas zaujímavú atmosféru, aj desivú, čo sa mi na knihe veľmi páčilo, omnoho viac ako romanca, ktorú autori natláčajú do každej knihy...
Zápletka sa neposúvala tak rýchlo a plynule práve kvôli milostným problémom, ktorým sme sa pravdaže "veľmi potrebovali venovať". Pravdaže, patrí to k tomuto žánru, k tomuto veku, ale prosím... netreba tomu dávať hlavný význam!

Aj farba textu zaváži?
Keď som prvýkrát otvorila knihu, niečo mi na nej nesedelo. Áno, text v nej je zelenej farby. Nie je to úplne nepríjemná farba pre oči, ale ja na ňu nie som vôbec navyknutá a trvalo mi určitú dobu, kým sa tým moje oči prestali zaoberať a začali viac vnímať obsah textu ako jeho farbu. Ukázala som tú knihu aj mojej mamine, no tá len skonštatovala, že ona by to čítať nemohla, že jej to vraj hrozne ťahá oči. No, mne to síce oči až tak neťahalo, no predsa len to bolo nezvyčajné. Knihu to určite ozvláštnilo, ale napriek tomu by som radšej brala staré, klasické krásne čierne písmo. Nemôžem si pomôcť, podľa mňa má byť kniha čierno-biela a zápletka jej má dodávať farbu. Ako ozvláštnenie fajn, no pre mňa skôr rušivý element.

Mená v knihe boli dosť komplikované a celková zápletka sa občas tak poplietla, že ak by som si chcela prečítať aj pokračovanie, a čítala by som ho napríklad o pol roka, vôbec by som mu nerozumela, pretože by sa mi dej prvej knihy jednak úplne pomotal a navyše by sa mi aj vyparil z hlavy. Považujem sa za celkom chápavého človeka, ale toto úplne chápavým štýlom písané nie je. Niektoré scény možno neboli dobre opísané a tak som ako čitateľ mala problém predstaviť si ich, no omnoho väčší problém bol zapamätať si tie dôležité scény, keď sa len v podstate miešali s Alyysinými hormónmi, čiže opäť sa vraciame k tomu milostnému trojuholníku... Ach jo. Knihu by som zhodnotila priemerne, čiže by to mohlo byť takých 65%, možno 70%, keďže som mala počas čítania dobrú náladu. Druhý diel by som si chcela prečítať tiež, no určite neskôr, pretože v dohľadnej dobe mám milostných problémov dospievajúcich dievčat, ktoré počujú hovorenie hmyzu, pomerne dosť.