Solitaire (Alice Osemanová)

14.03.2015 19:08

Solitaire

Autor: Alice Osemanová

Vydavateľstvo: CooBoo (2015)

Anotácia 

Pokiaľ by vám to napadlo, toto nie je žiadna love story. Volám sa Tori Springová. Rada spím a rada blogujem. Minulý rok – pred tým všetkým, čo sa stalo s Charliem a predtým, než som sa musela vysporiadať s maturitou a prihláškou na vysokú a faktom, že jedného dňa naozaj budem musieť začať s ľuďmi hovoriť – som mala priateľov. Všetko bolo úplne inak, ale to teraz skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Viem, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je mi ukradnutý. Naozaj. Solitaire je skvelý debut mladej Alice Osemanovej, ktorej hlavná hrdinka Tori je cynická až do špiku kostí a autentická stredoškoláčka rovnako ako jej autorka.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Za poskytnutie knihy ďakujem knižnému e-shopu www.preskoly.sk/. Knihu si môžete kúpiť napríklad TU.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Na túto knihu som sa naozaj dosť tešila. Tak úprimne tešila. Podľa anotácie to nemala byť žiadna ďalšia "love story". Tak som sa rozhodla anotácii výnimočne veriť. Dúfala som, že sa nepopálim. Našťastie som sa popálila iba minimálne.

Ak by som si mala najprv zobrať "na mušku" postavy, bude to trošku komplikovanejšie. Ja vlastne vôbec netuším, čo si o väčšine z nich mám myslieť. Som z nich dosť zmätená. Začnem hlavnou hrdinkou - Tori. Pesimistické dievča. Veľmi, veľmi, veľmi pesimistické dievča. Ak nie ste zvyknutí na reakcie a vnímanie naozaj zarytého pesimistu, pravdepodobne táto kniha nebude nič pre vás. Na druhej strane oceňujem, že Tori bola svojmu charakteru verná stále rovnako. Proste sa nezmenila, aj keď sa veci okolo nej menili.

Bola mi celkom sympatická, pretože som sa v nej videla. Smutné, ja viem. Aj ja som (našťastie nie až tak veľmi ako ona) pesimista. Som a netajím sa tým. Niektorí by to o mne nikdy netvrdili, ale čo už. Nezaujímala sa o chlanov (neverím, že sa našla taká postava. Vážne som tomu veriť nechcela). Bol to pre mňa hotový zázrak! S Tori by som určite vychádzala. Keby bola reálna, pravdepodobne by sme sa kamarátili, pretože mi bola skutočne blízka. Žiaľ, v niektorých veciach s ňou však musím nesúhlasiť. Občas bola až príliš pesimista. Ale tak veľmi, že vám to bude liezť na nervy. A občas sa mi zdalo, že si svojich priateľov neváži. Ako keby o nich vôbec nemala záujem. Jednoducho tak pôsobila k okoliu úplne ľahostajne. To ľudia nemajú radi. ale priznávam, aj ja som občas PRESNE takáto, takže jej v podstate nemám čo vyčítať. No napriek tomu som si to dovolila podotknúť.

Už riadne dávno som sa tak dlho nezaoberala postavou. Vážne dávno. :D

"Volám sa Tori Springová. Mali by ste vedieť, že si často navymýšľam kadejaké veci a potom som z nich nešťastná. Rada spím a rada píšem na svoj blog. Jedného dňa umriem."

Tori sa už hneď na začiatku dokázala predstaviť tak, že v podstate nepovedala nič, ale prezradila všetko. Celkovo svoje záľuby aj postoj k životu. Vidno, že autorka to písala v mladom veku, pretože je to naozaj "prototyp" tínedžerky, ktorá neznáša školu (súhlasím) a knihy (v tomto smere ma naozaj naštvala. Ovládala literatúru ako nič, ale žiadnu z tých kníh nečítala. To má, prosím pekne, aký význam?

Okej, ešte chvíľku ostanem pri večnom pesimistovi, ako som Tori familiárne nazvala.

  Okrem toho vzťahu ku knihám (áno, ako negatívum by som to nemala rátať, ale aj tak si nedokážem pomôcť) ma občas štval jej ľahostajný prístup ku všetkým a ku všetkému. Aj ja sa tak občas správam, ale ona od seba šťastie doslova odháňala. Mala šťastie, že mala aspoň Becky (najlepšiu kamarátku), aj keď to medzi nimi potom ružové nebolo. No môže za to z časti aj Tori (aj keď v tomto prípade výnimočne uznávam, že sa Becky správala ako... no ako krava). Keď je niekto nespoločenský, ok. Proste taký je. Ale stále som mala pocit, že ona taká byť nemusela.

Ostatné postavy sa dajú zhrnúť naozaj rýchlo. Bez problémov, bez väčších detailov. Boli pre mňa väčšinou...nezaujímaví. Oproti Tori mi prišli ako bábky nutné v deji. Ale Michaela som mala celkom rada, napriek tomu, že ho všetci označovali za blázna a idiota. Jop, to sa stáva. Máte trochu múdre názory, už ste idiot. Tak to proste chodí. Becky sa komentovať neoplatí. Nebola zlá, ale nejako zvlášť som si ju neobľúbila. To isté platí o Lucasovi (bývalý najlepší kamarát hlavnej hrdinky). Ten ma práveže ku koncu vytáčal.

"Viem, že by som nemala byť prekvapená. Poznáme sa menej ako tri týždne. No môj pohľad na ľudí sa zvyčajne nemení a ak, nikdy to nie je takéto drastické. Je zvláštne, ako si ľudia myslia, že človek, ktorý má zvyčajne na tvári úsmev, sa usmieva celý čas."

Možno ste sa zamysleli, prečo sa vlastne kniha volá Solitaire. Jo, má to svoje opodstatnenie. Iba jednej veci som nepochopila - prečo tam mal takmer každý blog, alebo tam boli blogy veľmi často spomínané? Nemám pocit, že by dnes mal každý teen blog, aspoň u nás, v našom milom slovenskom zapadákove menom Bratislava, to tak nie je. Ale v Amerike je zrejme možné už fakt všetko.

Späť k tomu Solitairu. Vlastne je to taká kartová hra, ktorá sa dá hrať aj online. Páči sa mi, že si celú pointu autorka nechala až na samý záver. Ale pochopíte to ak si knihu prečítate. A potom, keď to pochopíte vás možno porazí.

Na škole, ktorú navštevuje Tori sa skupina (pravdepodobne žiakov) rozhodla zabávať ostatných svojimi trikmi, ktoré vyvádzajú napríklad na zástupcovi (alebo riaditeľovi? To už neviem) školy. Nazývajú sa Solitaire, vlastne tak sa volá ich oficiálny blog. Finálne odhalenie celej tejto bandy je viac než zaujímavé. Nie je to však až tak nepredvídateľné. Napríkald ja som s tým už vopred tak trošku rátala.

Uznávam, kniha nie je obyčajná love story. Má omnoho viac a určite mi niečo z toho odovzdala. Bola som prekvapená, že som začala isté veci aj ja vnímať inak. Páči sa mi štýl, akým je kniha písaná. Je mladistvý, svieži, realistický a proste cool. Obdivujem autorku, že takúto super knihu napísala v tak mladom veku. No predpokladám, že sa do veľkej miery nechala inšpirovať svojím životom (alebo niekoho

z okolia) vzhľadom na to, že to údajne napísala v 17. Klobúk dolu, Alice!

Ak to však vezmem globálne, kniha má chyby. Napríklad to riešenie veľkej záhady ste mohli uhádnuť takmer v polovici, ak ste čítali pozorne a dokázali hrdinov pochopiť. Potom to pre vás už také zaujímavé asi nebolo. Jo, a ešte netreba zabudnúť na fakt, že koniec sa mi vôbec nepozdával. Malo to byť triumfálne vyvrcholenie Solitairu a trošku ma to sklamalo.

Rozhodne však nemôžem poprieť, že autorka napísala dobrú knihu, ktorá určite zaujme istú skupinu čitateľov (odhadujem to tak na teen vo veku možno 13-16). Ale v tomto smere jej to určite vyšlo, pretože zvolila prostredie aj postavy dosť blízke nám, čitateľom.

Hodnotenie

Zrejme vám už bude hodnotenie jasné. Je to klasických, na môj vkus dosť dobrých 3,5/5

Kris :3