Vesmír na pleciach (Jennifer Niven)
Vesmír na pleciach
Autor: Jennifer Niven
Vydavateľstvo: Ikar (2017)
Séria: -
Anotácia:
Libby Stroutovú vraj každý dobre pozná – veď pred pár rokmi ju vyhlásili za najtučnejšiu tínedžerku sveta. No nikto sa neunúva nazrieť jej do duše, aby zistil, kým naozaj je a čím si prešla.
Jacka Masselina vraj tiež každý dobre pozná. Je šarmantný, má štýl a vie, ako zapadnúť. No nikto netuší, že skrýva tajomstvo: trpí zriedkavou neurologickou poruchou a nie je schopný rozoznávať tváre. On sa však tvári, že je nad vecou a nikoho si príliš nepúšťa k telu. Až kým nestretne Libby. Na začiatku ju Jack pred spolužiakmi kruto poníži a ona mu za to jednu strelí. Najprv na seba zazerajú, no neskôr príde čosi, čo nečakali... postupne sa medzi nimi rodí zvláštne priateľstvo. On začne obdivovať Libbinu odvahu, razantnosť a veľké srdce, jej sa zasa zapáči Jackov šarm, zmysel pre humor, oddanosť blízkym. Odkedy trávia veľa času spolu, už necítia takú osamelosť v duši. Jednoducho tak to je – niekedy stretnete človeka, ktorý vám obráti celý svet hore nohami.
Libby bola známa ako najtučnejšia tínedžerka Ameriky. Kvôli mnohým neprajným hlasom na adresu jej milovaného otca, sa veľmi trápi, a je nervózna zo svojho návratu do školy. Keď vážila vyše dvesto kíl, nevedela sa hýbať, no teraz je pripravená začať svoj život od nového začiatku – schudla (hoci je stále pri sebe) a je rozhodnutá ísť si za svojím tanečným snom. Tanec bol pre ňu vždy veľmi významný, no pri svojej váhe sa mu venovať nemohla. Teraz má konečne šancu a nádej dostať sa do elitného Družstva slečien, no oplatí sa jej to vôbec?
Na Libby sa mi páčila jej duchaplnosť, svojská osobnosť a to, ako sa dostala cez veľa ťažkých situácií preniesť. Bola obeťou šikany, no postavila sa. Zomrela jej mama, ale aj tak dokázala žiť s otcom usporiadaný život. Vedela sa zaprieť, aby schudla a mohla sa zaradiť do bežného života. Zo začiatku sme sa stretávali ešte s relatívne hanblivou Libby, no vo vnútri je veľmi bojovná a silná, takže keď sa k nej pripletie Jack, zhodí ho pred celou školou. A práve tu sa zrodí niečo nečakané.
Jack trpí chorobou, ktorá sa zjednodušene nazýva tvárová slepota. Znamená to, že nevie rozoznávať tváre, dokonca ani členov vlastnej rodiny. Musí si na každom hľadať určité vonkajšie charakteristické znaky, no aj tak mu ide rozoznávanie ťažko. Spoločne s Libby sa vyberie do ústavu, kde sa venujú výskumu tejto choroby – Libby je prvá osoba, ktorej sa so svojím problémom dokáže otvorene zveriť. Postupne si k sebe nachádzajú cestu a obaja prídu na to, že si k sebe vedia nájsť cestu aj dvaja zdanlivo rozdielni ľudia...
Na knihe sa mi veľmi páčil spôsob, akým bola písaná. Striedali sa pohľady Jacka a Libby, no dej sa aj tak plynule posúval ďalej, a nebolo to len opisovanie situácie z dvoch pohľadov, čo v takýchto knihách s viacerými rozprávačmi býva často. Ak by som mala knihe niečo vytknúť, možno len to, že niektoré pasáže mi prišli nezáživné, preto som knihu čítala relatívne dlho. Napriek tomu sa odlišuje od väčšiny YA kníh, hoci má obyčajný príbeh o dvoch obyčajných tínedžeroch, nepochybujem, že si svojich fanúšikov, ktorí chcú niečo obyčajne neobyčajné :) Za mňa hodnotím Vesmír na pleciach dosť pozitívne, kniha ma príjemne prekvapila. A hoci to nebolo čítanie, ktorý by mi nejakým spôsobom zmenilo pohľad na život, ako oddychovka to bolo viac než príjemné.