09.05.2015 14:59

Vydierač

Autor: Felix Francis

Vydavateľstvo: Slovneský spisovateľ (2015)

Séria: -

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem www.slovenskyspisovatel.sk/

úryvok

8. kapitola
V pondelok ráno o deviatej sa v budove Britskej dostihovej komisie rozpútalo hotové peklo.
„Čo sa deje?“ spýtal som sa Nigela Greena, kolegu, ktorý so mnou hliadkoval v Cheltenhame a teraz stál pri hlavnom vchode.
„Netuším,“ povedal. „Viem len toľko, že je vydané komunikačné embargo. Telefonické linky sú zablokované a internet odstavený, domáca sieť aj vonkajšia. Nesmieme používať mobily ani vychádzať von.“
Natiahol ruku, aby som mu odovzdal telefón.
„A môže sa to?“ spochybnil som. „Čo obmedzovanie osobnej slobody?“
„Nikto ťa nenúti vojsť,“ informoval ma Nigel. „Ale ak to raz urobíš, budeš musieť počkať, kým ťa prepustia.“
„Kto?“
„Vedenie. Paul mi oznámil, že zasadá krízový štáb. Vraj sú tu už od siedmej.“
Takéto mimoriadne schôdze sa nekonali často, a už vôbec nie v pondelok zavčas rána.“
„Čo je vo veci?“
„Hovorím, že neviem. Ale čoskoro všetko zistíme. Chudák Crispin splašene behá ako sliepka bez hlavy.“
Tak to musí byť naozaj zlé, keď spanikoval aj vždy flegmatický šéf spravodajstva.
Nigel ešte vždy čakal na môj mobil. Podal som mu ho a on ho odložil do škatule medzi ostatné.
V civilnej sfére som nikdy o takom opatrení nepočul.
Niečo podobné sa dialo v Afganistane, keď zabili vojaka v akcii. Akákoľvek osobná komunikácia s vonkajším svetom bola zakázaná, aby správa neprenikla na verejnosť, kým ministerstvo obrany neinformuje rodinu.
Zomrel tu niekto? Kdeže. To by bolo všade more záchranárov a policajtov.
Čo teda?
Kráčal som do svojej kancelárie a snažil som sa prísť veci na kĺb – čo mohlo spôsobiť taký poplach?
Ako Nigel povedal, čoskoro sa dozvieme. Napriek tomu sa šírili klebety. Bez mailov a telefónov neprebiehalo predpoludnie nijako produktívne. Väčšina zamestnancov sa zhlukovala na chodbách alebo v kuchynkách a trúsili sa reči.
„Podľa mňa šéfovi šiblo,“ vyhlásil jeden z mladších asistentov. „Preplo mu a myslí si, že je znova v armáde.“
„Alebo ho zavraždili,“ zaradoval sa iný.
Všetko znelo nanajvýš nepravdepodobne, no nijaké rozumné vysvetlenie sa neponúkalo.
Trkotanie personálu prerušil vedúci operačného Paul Maldini - o pol dvanástej strčil hlavu do dverí kuchynky.
„Jeff,“ ukázal na mňa. „Do zasadačky. Okamžite.“
Upreli sa na mňa zraky.
„Ja?“ začudoval som sa. „Čo mám priniesť?“
„Nič, len seba,“ povedal. „A švihom.“ Palcom ukázal, aby som ho nasledoval.
Rýchlo som si prstami prečesal vlasy a už som otváral dvere do miestnosti.
Sedelo tam všetkých sedem nevýkonných riaditeľov Britskej dostihovej komisie – ďalšie znamenie, že sa deje niečo mimoriadne. Poznal som ich podľa mien a funkcií, no iba s dvoma z nich som sa predtým stretol osobne. Okrem nich tam bol výkonný riaditeľ Howard Lever a Stephen Kohli, námestník pre sekciu práva, integrity a rizík.
„Á, pán Hinkley,“ privítal ma predseda správnej rady Roger Vincent. „Poďte, prosím, a sadnite si.“ Ukázal na voľnú stoličku po svojej pravici. „Páni, toto je Jeff Hinkley, vyšetrovateľ, ktorého som vám spomínal.“
„Taký mladý?“ pozastavil sa muž na druhom konci stola a veru to neznelo ako kompliment.
„Ale šikovný,“ pochválil ma Neil Wallinger, jeden z riaditeľov, s ktorým som sa už predtým poznal. Poďakoval som mu úsmevom. „Jeff Hinkley má pozoruhodnú fotografickú pamäť a pravdepodobne vie o dostihoch a ľuďoch okolo nich viac než ktokoľvek na svete.“
„Myslíte, že to zvládne?“ obával sa ten z konca stola a zopár kolegov s ním zjavne súhlasilo. „Nikdy som o ňom nepočul.“
„Zato on určite počul o vás,“ zareagoval Neil Wallinger.
Všetky tváre sa obrátili ku mne.

o čom kniha je?

Konečne dobrá detektívka z dostihového prostredia! 

Ďalšia skvelá detektívka z dostihového prostredia. Keď počas pretekov v Cheltenhame bývalý tréner Matthew Unwin zavraždí bookmakera, detektív Britskej dostihovej komisie Jeff Hinkley si kladie otázku, či tento brutálny čin nesúvisí s dopovaním koní v Unwinovej stajni. Krátko nato sa začnú množiť prípady pozitívnych testov koní a k zodpovednosti sa prihlási neznámy, skrývajúci sa za prezývku Leonardo. Za svoje mlčanie žiada päť miliónov libier, inak zverejní škandalózne informácie o dopingu, ktoré by mohli úplne zničiť dostihový šport v Británii...

Vydierač je mimoriadne napínavá kniha, ktorá stojí za prečítanie. Aj keď ma detektívky nikdy neťahali, nemohla som si nechať ujsť detektívku z dostihového prostredia. Kone sú moja vášeň a o to mi bola táto kniha bližšie. Autorov štýl písania je veľmi dobrý s úprimne som zvedavá, či v budúcnosti ešte niečo z dostihového prostredia napíše. Akcia, svižné tempo v knihe a odhaľovanie mnohých tajomstiev určite dopomôžu k obľúbenosti tejto knihy.

hodnotenie

4,5/5