03.03.2016 18:39

Will Grayson, Will Grayson

Autor: John Green, David Levithan
Vydavateľstvo: Ikar (YOLi) - 2016
Séria: -

Anotácia:

V jeden studený večer sa na najnepravdepodobnejšom mieste v Chicagu stretnú dvaja neznámi chlapci s rovnakým menom. Od tej chvíle sa ich životy prepletajú.

Hoci žijú na rozličných predmestiach jedného mesta, akoby žili na rozličných planétach. Keď ich osud zaveje na prekvapujúcu križovatku, životy Willow Graysonov sa uberú nečakaným smerom. S pomocou nových aj starých priateľov vrátane obrovského Drobca Coopera, futbalového útočníka a nevšedne nadaného autora muzikálu, Will a Will začnú smerovať k romantickému rozuzleniu, ktoré vyvrcholí najúžasnejším stredoškolským muzikálom v dejinách.

O tejto knihe som počula už pomerne dlho, ale bála som sa začať ju čítať už v angličtine. Predsa len, bála som sa, že príbeh bude príliš zamotaný a ja by som tomu neporozumela. Preto som bola na knihu veľmi zvedavá, keď vyšla aj v slovenčine. Počula som na ňu pozitívne aj trošku kritickejšie názory, ale poďme sa pozrieť, čo si o knihe myslím ja.

Viete, že v poslednej dobe až tak veľa nečítam, preto keď po nejakej knihe siahnem, väčšinou som aspoň na 80% presvedčná, že sa mi bude páčiť. V prípade tejto knihy som bola zo začiatku skeptická. Predstavte si, že existuje niekto na svete, kto sa volá presne ako vy. A vy ho stretnete. Navyše daná osoba je úplne, úplne iná ako vy. Uznajte, znie to trošku zvláštne. Napriek tomu som to už pred čítaním považovala za veľmi zaujímavý a nápaditý motív, ktorý mi v poslednej dobe v YA (nemyslím fantasy) aj chýbal. Však čo by to bol svet bez Greenových kníh, že?

Kapitoly medzi jednotlivými Willmi (skloňujem to správne? :D) sa striedali, ale vždy sa dalo odlíšiť, čo písal ktorý Will. Jeden totiž písal všetko malým písmom. jednoducho všetko písal malými písmenami bez ohľadu na to, či to bol začiatok vety. trochu divné, ale vďaka tomu sa ich dalo dobre odlíšiť.

Písmo však nie je jediné, podľa čoho ich rozlíšite. Ako som spomínala, každý Will je iný. Dalo sa tipnúť, ktorého Willa písal aký autor v prípade, že ste čítali predošlé knihy od Greena. Aspoň podľa mňa to bolo očividné. Ak ste čítali jeho predošlé knihy (ja som čítala všetky okrem Nech sneží, čo tiež napísal s ďalšími autormi), budete jeho štýl poznať ako svoje obľúbené okopané tenisky. Jednoducho dobre známy Green, ktorý ostáva verný svojmu štýlu písania, ktorým dokázal uchvátiť čitateľský svet. Na druhej strane tu máme Willa od druhého autora, Levithana, a musím povedať, že aj keď som o Davidovi Levithanovi doteraz nepočula, veľmi príjemne ma prekvapil. Bol mi nejakým zvláštnym spôsobom sympatický. Navyše Levithan tiež nepíše vôbec zle. Skombinovanie týchto dvoch autorov bol z môjho pohľadu veľmi dobrý ťah, keďže tá kniha je naozaj fajn.

Nebudem tvrdiť, že som nikdy nečítala nič lepšie. Bolo to však veľmi zaujímavé čítanie. Vyhovoval mi zmysel pre humor, ktorým ovplývali Willovia, mnoho scén bolo naozaj zaujímavých, netypických a humorných, čo oceňujem.

Čo sa mi však úplne nepáčilo, že u jedného Willa som skôr mala pocit, že sa dej motá skôr okolo Tinyho Coopera, čo bola trocha škoda, keďže sa autor mohol zamerať radšej viac na Willa. Ak by som mala zhodnotiť slovenský preklad, knihy, ktoré písal Green, obsahujú často rôzne unikátne slovenské výrazy alebo vety, ktoré svojou štylizáciou nie sú veľmi dobré. Napriek tomu patrí táto kniha z poľadu na preklad k tým lepším, ktoré som mala možnosť čítať. Áno, boli tam výrazy pre náš preklad typické, ale v konečnom dôsledku sa to celkovo dalo prežiť. Táto kniha z môjho pohľadu patrí medzi tie lepšie. Páčila sa mi, mala všetko, čo má dobrá kniha mať. Originálny námet, zaujímavé postavy, dobrý štýl písania. Kniha ma v niektorých častiach mierne zaskočila, ale často aj v pozitívnom zmysle. Bolo to dobré čítanie a ja knihu odporúčam. Fanúšikom Greena sa to bude páčiť, ale za pokus to stojí aj tým, ktorí Greenove knihy veľmi nemusia. Myslím, že to vôbec nie je zlé. 

Za poskytnutie knihy ďakujem Ikaru.